Národopisnú expozíciu autori nazvali Z liptovskej dediny. Dva subregióny Liptova so svojim typickým odevom a charakteristickými zamestnaniami poukazujú na vzájomné interakcie a na spätosť ľudí s prírodou.
Upozornením na časté využívanie modrotlače v odeve a bytových textíliách je prehliadka pozvánkou do samostatnej expozície dejín, výroby a využitia modrotlače, inštalovanej v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku.
Modrotlač je tkanina potlačená vzorom ako negatív a zafarbená indigovým farbivom, ktoré sa do Európy dostalo koncom 17. storočia. Prvá cechová organizácia farbiarov na území Slovenska vznikla v Levoči v roku 1608. Podľa techniky farbenia sa farbiarski majstri delili na tmavofarbiarov, svetlofarbiarov, čiernofarbiarov, krásnofarbiarov a modrotlačiarov. V polovici dvadsiateho storočia na Liptove pracovalo ešte niekoľko modrotlačiarskych dielní. Posledným modrotlačiarskym majstrom bol Daniel Žiška z Hýb, ktorý pracoval až do svojej smrti v roku 1972.
Práve od neho Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku získalo celé vybavenie jeho dielne, vrátane veľkého množstva modrotlačiarskych foriem s rôznymi vzormi. Najstaršie modrotlačové formy boli celodrevené s veľkoplošným vzorom, ktoré vyrábali z hruškového, orechového, slivkového alebo javorového dreva. Jednoduchšie ornamenty si vyrezávali aj samotní tlačiari predovšetkým v zimných mesiacoch, keď mali menej objednávok. Náročnejšie drevené vzory a neskoršie vybíjané formy dávali zhotovovať rezbárom a vzorkárom.