Vďaka cezhraničným projektom mení Múzeum liptovskej dediny v Pribyline svoju podobu. Za posledné mesiace tu pribudli hospodárske stavby, oplotenie okolo pánskych sídiel, zrenovovali sa niektoré poškodené strechy a sprístupnila sa nová originálna stavba – zrubová sýpka zo začiatku 20. storočia.
Najvýraznejšou zmenou v areáli skanzenu je dostavba oplotení okolo zemianskej kúrie a kaštieľa zo zatopených Parižoviec, ako aj pohľad na drobné hospodárske budovy. „Liptovská dedina bola verejnosti sprístupnená v roku 1991. Dodnes tu úplne absentovali hospodárske stavania typické pre každú rodinnú usadlosť a oplotenia stavieb vyšších vrstiev obyvateľstva. Preto sme sa rozhodli realizovať dostavbu týchto objektov z pôvodného projektu. Povýšením autenticity a rázovitosti liptovskej dediny, chceme zvýšiť aj atraktivitu tohto miesta pre návštevníkov,“ uviedol Martin Hromada, riaditeľ Liptovského múzea.
Postupne tak v okolí domov tradičnej architektúry pribúdajú chlievy, studne, latríny, hnojiská, ploty a ohrady pre zvieratá. „Novým hospodárskym stavbám neplánuje múzeum ponechať len expozičnú funkciu, ale v blízkej budúcnosti budú slúžiť aj na chov domácich zvierat,“ uviedla Marta Rusnáková, projektová manažérka Liptovského múzea. „Náš český partner z obce Vysoké Pole prevádzkuje unikátne Envicentrum pro krajinu. Je to vzdelávacie stredisko, ktoré približuje valaskú krajinu obyvateľom a návštevníkom regiónu prostredníctvom obyčajných zážitkov so zvieratami,“ doplnila Marta Rusnáková.
Dostavbu hospodárskych budov a oplotení zrealizovalo Liptovské múzeum vďaka programu Interreg Slovensko – Česko Fond malých projektov: Bližšie k sebe, bližšie k prírode v hodnote viac ako 62-tisíc eur.
Zachránili unikátny originál
Počas uplynulého víkendu Múzeum liptovskej dediny sprístupnilo pre verejnosť originálnu viac ako 120-ročnú zrubovú sýpku, ktorú múzeu darovala rodina z blízkej obce Pribylina ako dedičstvo po starých rodičoch. Múzeum tak zachránilo poslednú zrubovú sýpku v spomínanej hornoliptovskej obci. „Transferovaná sýpka je zariadená pôvodným vybavením na skladovanie úrody či oblečenia a pracovným náradím. Návštevníkom tak poskytuje autentický pohľad na tradičné poľnohospodárstvo našich predkov,“ zdôraznil Martin Hromada.
Transfer sýpky sa Liptovskému múzeu podarilo realizovať prostredníctvom projektu Poľsko-slovenská akadémia tradícií. Chránime, šírime, sprístupňujeme v rámci cezhraničného programu Interreg Poľsko – Slovensko. Do projektu bola tiež zahrnutá už zrealizovaná rekonštrukcia strešnej krytiny na siedmich objektoch. V budúcom roku čaká múzeum obnova kostola Panny Márie z Liptovskej Mary. „Pred nami je náročná výmena šindľov na zložitej streche, obnova vonkajšej fasády a oplotenia kostola. Práce počítajú aj s reštaurovaním resp. konzervovaním kamenných článkov a ostení,“ uzatvorila Marta Rusnáková.
Výsledkom poľsko-slovenskej spolupráce bude tiež knižná publikácia o málo známom povrazníctve a nový audiosprievodca skanzenom pre ľudí so zrakovým postihnutím a cudzojazyčných návštevníkov. Celkové náklady projektu predstavujú investíciu viac ako 800-tisíc eur.
Mohlo by Vás zaujímať: V PRIBYLINSKOM SKANZENE PREINVESTUJEME 800-TISÍC EUR
DO LIPTOVSKEJ DEDINY V PRIBYLINE PRENESÚ 120-ROČNÚ SÝPKU
HRAD LIKAVA PREJDE ZÁSADNOU OBNOVOU
REKONŠTRUKCIA UZATVORILA SÍDELNÚ BUDOVU LIPTOVSKÉHO MÚZEA V RUŽOMBERKU
