Štedrý deň patril v ľudovej kultúre k najvýznamnejším dňom roka. Jednak bol začiatkom vianočných sviatkov, no bol tiež magickým časom, kedy každé slovo, každý úkon a každý predmet mali svoj význam. Táto viera v magické účinky sa prejavovala hlavne na Štedrej večeri, ktorá mala vysoký obradný charakter, preto sa na ňu muselo všetko dôkladne pripraviť.
V prvom rade sa pripravil stôl. Stôl bol považovaný za posvätné miesto domácnosti, čo obzvlášť vyniklo na Štedrý deň, kedy bol ako miesto štedrej večere nositeľom hneď niekoľkých magických úkonov. Prvým z nich bolo ukladanie predmetov spojených s určitou oblasťou života, ktoré mali svojím umiestnením pod stolom zabezpečiť prosperitu v nej. Takto sa dávali napríklad časti poľnohospodárskeho náradia ako sekery alebo rýle, ktoré mali zabezpečiť prosperitu v poľnohospodárstve. Alebo sa dávala pod stôl slama, ktorou sa potom nakŕmil statok, čo malo preň zabezpečiť dostatok stravy v ďalšom roku. Ďalším úkonom bolo omotávanie nôh stola reťazou, na ktorej mali mať všetci, čo sedia za stolom, vyložené nohy. Išlo o znak súdržnosti členov rodiny v nadchádzajúcom roku - „Tak ako sú pevné očká reťaze, tak nech sú pevné aj naše vzťahy“.
Nakoniec sa začali ukladať veci na stôl. Jednak tu bol svietnik so sviecami, kde sviece slúžili ako symbol života a v minulosti sa na základe toho, ako horeli, predpovedalo zdravie rodiny. Ak svieca dymila, malo ísť o znamenie choroby, a ak zhasla, symbolizovala smrť jedného z členov rodiny. Okrem toho slúžili horiace sviece ako ochrana domácnosti pred zlými silami, ktoré sa aj na Štedrý večer mohli v obci „potulovať“.
Jedlá ako symboly
Okrem sviec sa na stôl ukladala Biblia alebo Spevník ako náboženský symbol ochrany a požehnania rodiny a jedla. Už v 19. storočí predstavovali samozrejmú súčasť štedrovečernej večere, ktorá sa začínala modlitbou alebo spevom. Následne sa na stôl uložilo jedlo. Aj to malo rôznu symboliku. Najprv išli oblátky, ktoré boli zvlášť významné v nábožensky založených rodinách, kde predstavovali symbol hostie, teda Božieho tela. Ich biela farba tiež symbolizovala čistotu. Po oblátkach nasledovali med a cesnak, ako symboly zdravia a, v prípade cesnaku, aj ako symbol ochrany pred zlom.
Ďalej sa na stôl položili orechy. Tie pre tvrdosť svojej škrupiny slúžili na stole ako symbol súdržnosti rodiny a tiež ako symbol bohatej úrody. Na základe ich vnútra sa zvyklo veštiť zdravie a šťastie v novom roku. Plné a zdravé jadro predstavovalo dobré zdravie a úspešný rok. Naopak poškodené alebo vyschnuté orechy mali priniesť rodine choroby a neúspech. Zároveň orechy slúžili ako pokrm pre duše predkov.
Napokon sa na stôl poukladalo ovocie a po ňom hlavné jedlá. Boli nimi okrem iných fazuľa, šošovica, hubová polievka alebo tzv. rajnica, čo bolo jedlo, do ktorého sa ľudia snažili zamiešať aspoň niečo z každej plodiny, ktorú pestovali, čo malo priniesť ich hospodárstvu prosperitu. Pod každý tanier sa dávala šupina z ryby ako znak bohatstva a pod misu s rajnicou sa pre tento účel dával peniaz. Zvykom bolo tiež pridať tanier navyše pre pocestného alebo pre predkov, čo malo byť znakom toho, že rodina pri štedrovečernom stole myslí aj na svojich predkov. Takto prestretý stôl bol pripravený na slávnostnú večeru.
Čistota
Keď bol stôl pripravený, išli sa všetci členovia rodiny slávnostne obliecť a riadne umyť. Čisté oblečenie za štedrovečerným stolom malo zabezpečiť dobrú úrodu ľanu (prípadne iného materiálu, z ktorého bol odev zhotovený) do nového roka. Štedrovečerná večera začínala tradične po objavení prvej hviezdy na oblohe. Ešte pred samotnou večerou zapálil najmladší člen rodiny v pitvore sviecu, vošiel s ňou do miestnosti, v ktorej sa večeralo a zavinšoval: „Pochválený buď Ježiš Kristus, prajem Vám šťastné a veselé Vianoce“. Potom prišiel k otcovi ako hlave rodiny, podal mu ruku a podobne mu zavinšoval. Od otca prešiel k mame a potom k ostatným členom rodiny. Všetci sa následne spoločne pomodlili s tým, že niektoré rodiny zvykli modlitbu aj spievať. Jedným z príkladov takejto modlitby bolo: „Otče náš milostivý pane, otvor nám svoje štedré dlane. Pozývame ťa k nášmu stolu, prisadni, budeme jesť spolu.“ Po modlitbe si sadli a začala sa večera.
Tá začínala konzumáciou cesnaku a jablka, ktoré sa predtým priečne rozkrojilo a pozeralo sa, či rozkrojené semiačka pripomínajú hviezdičku. Ak nie, mal to byť znak toho, že niekto z rodiny ochorie. Po cesnaku a jablku nasledovali oblátky a po nich hubová polievka. Okrem nich nemohla na stole chýbať šošovicová polievka, opekance, lokše či údenáče. Šošovica bola na stole ako symbol bohatstva, vďaka jej podobnosti s mincami. Samozrejme nesmela chýbať ryba. Na štedrovečernom stole odkazovala na symbol kresťanstva a tiež bohatstva, vďaka jej šupinám, ktoré pripomínajú mince. Spočiatku bola rozšírená len v obciach, v ktorých pôsobili rybári, alebo v mestách, kam sa dostala vďaka trhom. Pôvodne slúžila len ako príloha do polievky. Netvorila hlavný chod tak, ako v neskoršom a súčasnom období. Približne v medzivojnovom období sa do ľudovej kultúry dostával aj zemiakový šalát, ktorý sa na Vianoce konzumoval s vyprážanou rybou. Po nich nasledovali koláče a ovocie. Hlavne ovocie malo na štedrovečernom stole dôležitú úlohu. Jeho konzumácia a vôbec prítomnosť na stole mala zabezpečiť dobrú úrodu stromov, ktoré dané ovocie rodili. Každému z jedál, ktoré boli na Štedrý deň konzumované, sa pripisoval zvláštny rituálny význam. Ich charakter vedel ovplyvniť prosperitu hospodárstva či zdravie rodiny. Aj preto platilo pravidlo, že jedlo používané na Štedrú večeru muselo byť odlišné oproti jedlám v iné dni.
Vždy nepárny počet jedál
Pozitívne vlastnosti pre rodinu v nadchádzajúcom roku mala priniesť aj početnosť jedál. Tá bola väčšia ako obvykle, kvôli tomu, aby sa každý dosýta najedol a najmä kvôli tomu, že sa dbalo na to, aby bola v jedle konzumovanom na Štedrú večeru obsiahnutá každá plodina, ktorú domácnosť pestovala. Malo to zabezpečiť dobrú úrodu v ďalšom roku. Počet chodov jedál štedrovečernej večere bol vždy nepárny, kvôli viere v mágiu nepárnych čísel. Najchudobnejší obyvatelia mali tri chody. Číslo tri tu bolo symbolom Svätej Trojice, ktorá mala požehnať dom a jeho obyvateľov. Tiež odkazovalo na tri základné piliere hospodárskeho života – rodinu, pole a statok. Častou bola tiež päťchodová večera, pričom číslo päť bolo považované za šťastné číslo, ktoré malo ľuďom priniesť nadanie a múdrosť. Bohatší obyvatelia mali chodov až sedem. Číslo sedem bolo vnímané ako silné ochranné číslo, ktoré malo rodinu uchrániť pred chorobami a nešťastím.
Štedrá večera je tradíciou, ktorá sa uchováva už stáročia. Spája sa v nej milá rodinná slávnosť s mnohými úkonmi, ktoré mali v minulosti magický podtón. Hoci dnes to môže ľuďom prísť „pritiahnuté za vlasy“, ešte pred sto rokmi nebolo veštenie z jablka a orechov alebo zakladanie šupín pod obrus s cieľom zabezpečiť si bohatstvo vôbec zriedkavé. Hoci v súčasnosti magický charakter týchto úkonov už zanikol, tradícia robenia ich je stále živá a neodmysliteľne sa spája so Štedrou večerou a celkovo Vianocami.
Autor: Mgr. Timotej Košč
Zdroje:
Feglová, V. (2008). Šťastie, zdravie, pokoj svätý...alebo Vianoce na Slovensku. Bratislava: FO ART, s.r.o.
Horváthová, E. (1986). Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava: TATRAN.
Klepáčová, E. (1997). Od Adventu po Krista Kráľa. Bratislava: LÚČ.
Socháň, P. (1930). Starobylé zvyky slovenských roľníkov. Bratislava: Slobodné učenie sedliacke.
Zubercová, Z. M. (2008). Veľká kniha slovenských Vianoc. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, s.r.o.
Zuskinová, I. (2005). Liptov. In Z. Beňušková, Tradičná kultúra regiónov Slovenska (s. 119-131). Bratislava: VEDA.
Zuskinová, I. (2021). Liptov - rodinné a kalendárne obyčaje. Liptovský Mikuláš: REPROservis Kováč s.r.o.