Prečo sa počas stridžích dní jedol cesnak, prečo sa ľudia vyhýbali návštevám a ako sa naši predkovia pokúšali nazrieť do budúcnosti? Aj na tieto otázky prinesie odpovede prednáškové dvojdnie venované stridžím dňom a ľudovým tradíciám na Liptove 11. novembra 2026 v Múzeu Čierny orol Liptovský Mikuláš a 12. novembra 2026 v Národopisnom múzeu Liptovský Hrádok.
Posledné týždne roka prinášali obdobie, keď sa skracovali dni a predlžovali noci. V ľudových predstavách bol tento úkaz spájaný s víťazstvom zlých nadprirodzených síl nad dobrými. „Zlé sily mali škodiť ľuďom a ich majetku, spôsobovať choroby či ničiť úrodu. Obzvlášť veľkú moc mali v isté dni, ktoré dodnes poznáme ako stridžie. Išlo o určité dni od Kataríny po Tomáša,“ priblížil Timotej Košč, kurátor Liptovského múzea.
Rituály a veštby
Ľudia sa zlých síl obávali, a preto sa počas stridžích dní snažili chrániť pred strigami rôznymi úkonmi a zvykmi. Stridžie dni však neboli iba obdobím obáv a ochranných rituálov. „Ľudia ich využívali aj na predpovedanie budúcnosti a snahu ovplyvniť to, čo ich čaká. Niektoré dni sa spájali s ľúbostnou mágiou a veštením, prostredníctvom ktorých si najmä mladí ľudia chceli zabezpečiť dobré manželstvo a šťastnú budúcnosť,“ doplnil kurátor.
Prednášky z cyklu Príbeh nášho múzea sa začínajú vždy o 16:00 hod. vstupné na prednášku sú 2,00 eurá .
Mohlo by Vás zaujímať: ZBIERKY MÚZEA AKO ZDROJ POZNANIA: ČO PREZRÁDZA SAKRÁLNY MOBILIÁR O LIPTOVE?
ALOJZ ŠTRÓBL: SOCHÁR Z KRÁĽOVEJ LEHOTY, KTORÝ PREKROČIL HRANICE LIPTOVA
VLASTIVEDNÝ ZBORNÍK LIPTOV: VÝZVA NA PREDKLADANIE PRÍSPEVKOV SA PREDLŽUJE DO KONCA ROKA
