Jar bola v tradičnom roľníckom priestore veľmi očakávaným obdobím. Predstavovala totiž začiatok hospodárskeho roka spojeného s roľníckymi prácami a celkovo začiatkom nového života. Po zime sa začínalo s výhonmi dobytka a oviec a s roľníckymi prácami za účelom zaobstarania si obživy.
V tomto období sa tiež stretávame s magickými úkonmi, ktorými sa ľudia snažili zabezpečiť prosperitu hospodárstva a zdravie obyvateľov domu. Prvým takýmto úkonom v jarnom období bolo vynášanie Moreny. Bola to zahalená figurína ženy, ktorá symbolizovala zimu. Jej vynášanie v sprievode sa končilo jej zapálením alebo utopením, čo bolo symbolom „smrti“ teda konca zimy, chorôb a škodlivých nadprirodzených síl, ktoré v zimnom období pôsobia.
Zvyk vynášania Moreny bol na Liptove veľmi rozmanitý. Obvykle je však spojený so Smrtnou nedeľou, teda predposlednou nedeľou pred Veľkou nocou. Nazývala sa aj Šúľková nedeľa, kvôli tradičnému vareniu šúľancov, ako symbol dlhých a hrubých klasov obilia, ktoré sa mali urodiť. Morena bola zväčša slamenou figurínou stojacou na drevenom ráme oblečená v ženskom kroji. Vynášala sa v sprievode mládencov a dievok dedinou za spoločného spevu. Za dedinou sa potom figurína spálila alebo hodila do potoka.
V niektorých obciach, napr. v Liptovskej Kokave, poznáme aj mužskú alternatívu Moreny zvanú Dedko. Bola to mužská slamená figurína v mužskom kroji. Tá na rozdiel od Moreny nebola pálená ani topená. Mládenci ju bili a potom vyhodili, za všetko zlé, čo zima priniesla (najmä v súvislosti s nadprirodzenými silami). Rôzne alternatívy poznáme aj zo samotného pomenovania Moreny. V rôznych lokalitách sa mohlo líšiť. Poznáme napr. meno Marmuriena z Liptovských Sliačov alebo Muriena z Liskovej.
Po návrate zo sprievodu chodili mládenci a dievky po dedine, vinšovali zdravie a šťastie a zbierali naturálie (vajcia alebo slaninu). Keď obišli celú dedinu, prišli do domu, z ktorého vychádzal sprievod a z vyzbieraných naturálií si spravili jedlo.
Tento zvyk na Liptove takmer úplne zanikol v medzivojnovom období, no v povojnovom začali snahy folklórnych súborov o jeho obnovenie. V súčasnosti je možné tento zvyk pozorovať v mnohých obciach s rôznymi podobami.
Veľkonočné obdobie
Veľká noc bola na Liptove najdôležitejším sviatkom jarného cyklu a zároveň jedným z najkomplexnejších obradových období roka. Boli to dni plné symboliky znovuzrodenia, očisty, ochrany a obnovy – a to nielen duchovnej, ale aj hospodárskej. Veľkonočné sviatky na Liptove spájali kresťanské prvky s predkresťanskými tradíciami a úkonmi, ktoré mali zabezpečiť hospodársku prosperitu, bohatú úrodu, úžitok a zdravie členov domácnosti.
Dôležitým bolo najmä obdobie Veľkého týždňa, na ktorý sa po generácie ľudia snažili čo najlepšie pripraviť. Čistili sa príbytky, ľudia sa umývali v tečúcej vode, konzumovali sa zelené rastliny a chystali vajíčka ako symbol plodnosti. Bolo to obdobie spojené s kresťanskou tradíciou pripomínania si umučenia Ježiša Krista. V ľudovom prostredí sa verilo, že sa v tieto dni ľahšie znáša bolesť, preto sa napr. v tieto dni značili ovce (pre rozpoznanie v spoločnom stáde).
Kvetná nedeľa
Kvetná nedeľa bola pre Liptákov dôležitým sviatkom spätým so symbolikou života a ochrany. V kostole sa svätili bahniatka, ktoré predtým dievčatá zdobili mašľami. Následne sa niesli domov a ukladali za trámy, do okien alebo do maštale. Verilo sa, že chránia pred búrkami, chorobami dobytka a nečistými silami.
Dievčatá v niektorých dedinách, napríklad v Liptovskej Tepličke či Východnej, plietli aj palmy z vŕbového prútia a sušených bylín. Keďže palmové ratolesti neboli dostupné, používali miestne symboly zelene, ktoré im pripisovali ešte väčšiu moc. Ak niekto počas roka ochorel, kúsok takéhoto bahniatka sa mu prikladal pod vankúš s vierou urýchlenia zotavenia.
Zelený štvrtok
Zelený štvrtok mal v liptovských dedinách silne očistný charakter. V domácnostiach sa pripravovali jedlá zo „zelenej" jarnej rastlinnej potravy — najčastejšie žihľavy, špenátu, mladej cibuľky či kyslých štiav. Príprava týchto jedál súvisela nielen s tradíciou, ale aj s potrebou posilniť organizmus po dlhom zimnom období a pôste.
Gazdiné zvykli umývať prah domu vodou z potoka, ktorá sa naberala ešte pred východom slnka. Takáto voda mala podľa miestnych predstáv schopnosť „vyniesť" všetku smolu, chorobu a nešťastie. Tiež umývali svoje deti v potoku, aby boli uchránené od chorôb.
Veľký piatok
Veľký piatok bol považovaný za najvážnejší deň z celého predveľkonočného obdobia a najväčší kresťanský sviatok. Obyvatelia Liptova ho prežívali v tichu, bez ťažšej práce a v pôste. Tento deň sa spájal s presvedčením, že voda má mimoriadnu silu. S tým súvisel zvyk, pri ktorom sa dievčatá umývali v potoku, aby boli zdravé a pekné. Tiež sa chodili česať pod vŕby, aby mali zdravé a pekné vlasy. V niektorých dedinách sa nosila domov „nemá voda" – voda nabraná potichu, bez jediného slova. Mala sa používať iba na liečenie.
V domácnosti sa nesmelo šiť, pretože stehy podľa ľudovej viery prinášali bolesť, a nerobila sa ani práca s drevom, aby sa do domu „neprevŕtalo" nešťastie.
Biela sobota
Biela sobota bola dňom príprav na Veľkú noc. Čistili sa príbytky, bielili sa izby, pralo sa a upratovalo. Ľudia verili, že tým zbavia domácnosti zlých síl a chorôb. V dedinách sa odniesol do kostola pripravený oheň na posvätenie. Z posväteného ohňa si ľudia brali malé uhlíky domov a ukladali ich za trám alebo do maštale. Verilo sa, že ochránia dom pred bleskom a hospodárstvo pred chorobami. Svätila sa aj voda, ktorá sa potom používala pri prvom vyháňaní dobytka na jar. Mala chrániť zvieratá pred zlými silami a chorobami. Večer tohto dňa sa končil pôst, ktorý začínal predošlý deň, a ľudia sa mohli do sýtosti najesť.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa bola dňom radosti a prelomu. Ráno sa celá rodina zúčastňovala na slávnostnej omši, kde si nechala posvätiť koše s jedlom. Tie obsahovali najčastejšie: údené mäso (kúsok slaniny alebo šunky), hrudku – žltkastý syr z vajec a mlieka, chlieb alebo mazanec, vajcia, soľ, niekde aj kúsok chrenu či masla.
Jedlá z košíka sa podľa tradície mali ochutnať všetky ešte v ten deň, aby sa „zjedla" radosť zo zmŕtvychvstania. Zvyšky posvätenej potravy sa nikdy nevyhadzovali – dávali sa dobytku, alebo sa vsypali do prvej brázdy či do záhrady, aby priniesli požehnanie.
Okrem týchto jedál sa jedli klobásy, mäsové polievky (najčastejšie hovädzie) alebo polievky s hríbmi či kapustou. Typickým veľkonočným jedlom bola huspenina zvaná „studeno“. Jej príprava bola rôzna, napr. v Liptovských Revúcach sa pripravovala z bravčových končatín a hlavy, v Likavke z hovädzích nožičiek.
Veľkonočné ráno bolo spojené aj s očistnými rituálmi. V niektorých dedinách Liptova chodili ľudia pred východom slnka k potoku, aby sa umyli vo vode „k znovuzrodeniu". Táto tradícia mala korene v starých vierach o magickej sile vody na prelome ročných období. Pastieri si vodou umývali ruky pre dobrý rok a bohaté stáda.
Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok bol najživším dňom sviatkov a v liptovskom prostredí mal mimoriadne bohatú podobu. Najznámejším a najrozšírenejším zvykom bolo šibanie a polievanie dievčat. Na šibanie sa používali korbáče z vrbového prútia. Verilo sa totiž, že prenáša silu, pružnosť a zdravie. Chlapci pri šibaní recitovali vinše, ktoré boli často krátke, humorné alebo s erotickým podtónom.
Oblievanie vodou malo ešte silnejší očistný a vegetačný význam než šibanie. Liptov, ako kraj bohatý na potoky a pramene, mal túto tradíciu mimoriadne rozvinutú.
Po oblievaní chlapci dostávali darčeky – kraslice, koláče, slaninku, neskôr aj peniaze. Najkrajšia kraslica sa dávala chlapcovi, ktorý bol dievčaťu najbližší.
Kraslice na Liptove
Príprava kraslíc nie je na Liptove takou starou tradíciou ako polievanie a šibanie, alebo ako tradície spojené s jedlom alebo obchôdzkami. Oddávna sa síce využívali vajíčka ako dar dievčat pre šibačov a polievačov, no išlo o klasické varené, prípadne jednoducho zafarbené vajíčka. Bohato zdobené kraslice ako ich poznáme dnes sa na Liptove rozšírili niekedy na prelome 19. a 20. storočia, kedy sa aj začali chápať ako prejav ľudového umenia. Najčastejšie sa používali dve techniky zdobenia: nanášanie vosku ihlou alebo špendlíkom, a vyškrabovanie vzorov do už zafarbeného vajíčka. Motívy boli často ornamentálne – špirály, hviezdičky, lístky alebo krížiky. Tiež boli obľúbené rastlinné alebo zvieracie motívy (kvety, jelenie rohy...). Farby na kraslice sa získavali z prírodných zdrojov. Časté boli využitia z cibuľových šupiek, z repy, trávy či ihličia. Dnes sú zdobené kraslice ústredným prvkom Veľkej noci (nielen) na Liptove.
Spoločenský rozmer veľkonočných sviatkov
Veľká noc bola zároveň časom, keď sa posilňovali väzby v komunite. Mládež mala možnosť prejaviť sympatie, rodiny sa navzájom navštevovali, prinášali jedlá a obnovovali spoločenské kontakty po dlhej zime. Dievča, ktoré nebolo vyšibané ani obliate, sa považovalo za dievča, ktoré nemá priazeň mládencov – tomu sa mnohé dievčatá snažili aktívne vyhnúť. Sviatky teda plnili aj funkciu sociálnej integrácie a udržiavania spoločenskej štruktúry v dedine.
Autor: Mgr. Timotej Košč
Zdroje:
Horváthová, E. (1986). Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava: Tatran
Nádaská, K. (2012). Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch. Bratislava: Fortuna Libri
Zuskinová, I. (2021). Liptov – Rodinné a kalendárne obyčaje. Liptovský Hrádok: Priatelia Múzea Liptovskej dediny.
Vlastný výskum autora
Mohlo by Vás zaujímať: VEĽKONOČNÝ VÍKEND V SKANZENE: ČAKAJÚ NA VÁS TRADÍCIE AJ VLÁČIK
POKLAD V SUTINÁCH LIKAVY: ODBORNÍKOM POMÔŽE PRI REKONŠTRUKCII HISTORICKÝCH OKIEN
PRÍBEH NÁŠHO MÚZEA: JASOŇ ČERVENOOKÝ - MIZNÚCI SYMBOL OCHRANY PRÍRODY