Kútna plachta alebo kútnica bola plachta v kúte domu, ktorá slúžila na oddelenie ženy - rodičky od zvyšku domácnosti. V minulosti bolo totiž bežné, že v jednej domácnosti, a dokonca aj v jednej miestnosti, žilo viacero generácii. Za plachtu nesmeli vstúpiť mužskí členovia rodiny a žena musela za kútnou plachtou ostať po celú dobu šestonedelia. Vstať mohla len kvôli hygiene.
Aby sa zabezpečilo súkromie pre ženu a dieťa, pôrodná babica pripevnila plachtu okolo postele. Z dvoch strán o stenu a na rohu postele pripevnila hrable, prípadne palicu, ktoré ju mali držať. Kútna plachta nebola v každej domácnosti samozrejmosťou. Väčšinou ju vlastnili zámožnejšie rodiny a ženy z chudobných rodín si ju požičiavali. Kútne plachty sa šili zväčša z dvoch kusov ľanovej látky a zdobili sa paličkovanou čipkou.
PRAKTICKÁ AJ MAGICKÁ
Výnimočnosť kútnej plachty bola v tom, že nemala len praktickú funkciu zabezpečenia súkromia, ale aj magickú. Často sa na plachtu pripevňoval cesnak, bylinky, ale aj kované klince, ktoré mali chrániť dieťa s matkou pred zlými silami. Mali uchrániť dieťa pred urieknutím, pred bosorkami, ktoré by chceli dieťaťu uškodiť. Verilo sa, že pokiaľ mladá žena umierala v bolestiach, je potrebné ju prikryť kútnou plachtou a bolesť sa zmierni.
Jedinečnú, prekrásne zdobenú kútnu plachtu nájdete v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku, kde má svoje stále miesto v Galérii paličkovanej čipky. Osadenú tak, ako to robili naši predkovia, ju nájdete v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline a je tiež súčasťou inštalácie výstavy Detstvo na dedine, ktorá je verejnosti prístupná do konca roka 2024 v Múzeu Čierny orol v Liptovskom Mikuláši.
Autor foto: www.chab.sk