Nielen na bojiskách sa bojovalo počas prvej svetovej vojny. Vojna znamenala utrpenie aj pre ľudí v pozadí, pre tých, ktorí zostali doma. Pred 107 rokmi utíchli zbrane na frontoch Veľkej vojny – prvého konfliktu celosvetových, dovtedy nevídaných rozmerov, ktorý navždy zmenil dejiny ľudstva.
Od jej nenápadného začiatku 28. júna 1914, cez krvavé masakre na západnom aj východnom fronte, až po jej koniec 11. novembra 1918 si prvá svetová vojna vyžiadala milióny obetí, rozbila staré ríše a priniesla nové hranice aj nové výzvy.
Zákaz osvetľovať hroby
Hoci Liptov ako geografický región boje priamo nezasiahli, predsalen vojna ovplyvnila rodiny ľudí tu žijúcich. Medzi opatreniami bol aj dôsledný dozor nad trhom s potravinami, pretože tie boli potrebné na frontoch. Režim sa na Liptove začal zostrovať už v druhom roku vojny. Už v roku 1915 bol zakázaný bežný pouličný predaj potravinových článkov a hromadného predaja potravín. Povolený ostal len maloobchodný predaj, či predaj na riadnych tržniciach. Postupne, kvôli zhoršujúcej sa situácii so zásobovaním, začal platiť prídelový systém pomocou lístkov. V posledných rokoch vojny bol nedostatok takmer všetkého – tuku, cukru, kávy, mydla, ale aj paliva, petroleja a tabaku. Ľudia sa často pokúšali pestovať tabak načierno alebo sa fajčila suchá tráva či sušené ružové lístky. V domácnostiach sa miesto petroleja používal na osvetľovanie karbid, keďže aj vosku alebo loju na výrobu sviečok bol nedostatok. Už v roku 1916 (a platil aj v nasledujúce roky) bol vydaný príkaz liptovského podžupana Ľudovíta Ballu o zákaze osvetľovania hrobov počas sviatku Všetkých Svätých.
Sucho v lete 1917
Od roku 1917 bol určený maximálny prídel potravín a niektorých surovín pre domácnosti. Napríklad cukru mohla dostať domácnosť ½ kilogramu na osobu na mesiac, petroleja 2 litre na mesiac. Situácia sa zhoršovala aj kvôli veľkému suchu, ktoré vypuklo na Liptove v lete 1917. Steblá obilia boli také nízke, že nebolo možné ich ani pokosiť. Zemiakov bol tiež veľký nedostatok. Vojenskými nariadeniami boli dokonca obmedzené aj domáce zabíjačky. Od roku 1917 platil na Liptove zákaz voľného predaja mäsa. Podobným spôsobom bolo zakázané manipulovať so pšeničnou múkou. Kvôli jej nedostatku si ľudia kupovali múku kukuričnú, z ktorej sa piekol chlieb. V poslednom roku vojny sa situácia naďalej len zhoršovala.
Brali sa zvony aj kuchynské náčinie
Okrem nedostatku bežných potravín bol tiež nedostatok kovu, najmä medi, cínu a mosadze, ktoré boli potrebné v zbrojnej výrobe. Dňa 22. októbra 1915 nariadil liptovský podžupan Ľudovít Ballo rekviráciu kovových predmetov z domácností (vedrá, kotle, kotlíky, či kuchynský riad). Keď sa situácia nezlepšila, uhorská vláda nariadila rekviráciu kostolných zvonov a často aj organových píšťal. Z Liptova bolo vtedy odvezených až 123 zvonov – najviac z Hýb (celkom 6 zvonov), Liptovského Hrádku a Nemeckej Ľupče (zhodne po 5 zvonov z oboch miest). Pre potreby zbrojárstva sa rekvirovali aj kovové kľučky, zámky, žehličky a ďalšie.
Zajatci – ťarcha či pomoc?
Obyvateľstvo zaťažovala aj prítomnosť vojnových zajatcov – v prípade Liptova najmä Srbov, Rusov a Rumunov. Často boli umiestňovaní v továrňach či v poľnohospodárstve na prácach, alebo pri rôznych stavbách, bolo ich však potrebné šatiť a hlavne živiť. Najmä tých, ktorí pracovali v ťažkých podmienkach v lese pri ťažbe dreva, alebo pri stavbe Považskej lesnej železnice. Množili sa aj problémy so zajatcami – zachovali sa sťažnosti richtárov z Važca a Východnej na ich neprispôsobivé správanie, najmä v opitosti, či na drobnejšie, či väčšie krádeže potravín, ale aj peňazí, za ktoré boli zodpovední. Problém bol aj s transportami zajatcov po vojne späť do vlasti. Často boli zdržované či zastavované na hraniciach s Poľskom, ktoré nesúhlasilo s ich prechodom cez jeho územie (prípad z roku 1920).
Nálada obyvateľstva
Tieto hospodárske dôsledky vojny sa zákonite podpísali pod náladu obyvateľstva. Z územia Liptova poznáme ojedinelé prípady individuálnych protestov jednotlivcov, ako vykrikovanie protimaďarských a protivojnových hesiel v krčmách či ich písanie na ploty alebo verejné budovy. Šlo však len o veľmi ojedinelé momenty. Až v poslednom roku vojny sa začala situácia vyostrovať a naplno sa prejavila napríklad prvomájovou manifestáciou vo dvore hostinca „U Čierneho Orla“ v Liptovskom Svätom Mikuláši. Podľa vopred úradmi schváleného programu sa rečníci mali zamerať pri svojich prejavoch len na význam sviatku ako dňa robotníkov a nemali komentovať súčasné politické dianie. Pod vplyvom svetového hnutia za samostatnosť Čechov a Slovákov ale zazneli aj tieto myšlienky a dokonca tu prijali aj známu Mikulášsku rezolúciu, ktorá sa stala predstupňom Martinskej deklarácie.
Štatistika na koniec
Hoci koniec Veľkej vojny znamenal aj pre obyvateľov Liptova vydýchnutie si od vojnových útrap už v novom, slobodnom Československu, nie každý sa z toho mohol tešiť. Presný počet narukovaných liptovských vojakov nepoznáme. Vieme však, že na bojiskách padlo 2758 vojakov pochádzajúcich z Liptova – 1892 mužov z Horného Liptova (súčasný okres Liptovský Mikuláš) a 865 mužov z Dolného Liptova. O mnohých nemáme dodnes správy, kde a akým spôsobom zahynuli či kde spočinuli – z uvedeného počtu padlých vojakov je približne 10% dodnes (rok 2022) nezvestných.
Rajcsányovská zbierka
V archíve Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku sa zachovala unikátna zbierka sklenených negatívov z pozostalosti po vášnivom fotografovi Mariánovi Michalovi Rajcsánovi z Liptovského Hrádku. Počas I. svetovej vojny pôsobil ako tlačový spravodajca a vytvoril množstvo fotografií nielen oficierov a veliteľov, ale aj zo života vojakov na východnom fronte, kde pôsobil, či z vojenských lazaretov. Tento unikátny súbor Národopisné múzeum opatruje od 80-tych rokov minulého storočia vďaka daru od potomka Michala Rajcsána, pani Gabiky Vančurovej. V posledných mesiacoch sa detailne pracuje na spracovaní negatívov a na ich digitalizácii a sprístupnení verejnosti.
Pri príležitosti 107. výročia ukončenia tohto svetového konfliktu Vám teraz niektoré z nich ukážeme.
Autor: Mgr. Roman Brezina
Mohlo by Vás zaujímať: AJ NA LIPTOVE KEDYSI MÁTALI UPÍRI
LIPTOVSKÉ MÚZEUM SI UCTÍ ODKAZ 17. NOVEMBRA UDELENÍM VOĽNA
LIPTOVSKÉ MÚZEUM SYMBOLICKY UKONČILO SEZÓNU PODUJATÍ V KOMUNITNEJ ZÁHRADE
