Prvá lesnícka škola v Uhorsku si pripomína významné výročie svojho vzniku. Aká bola jej cesta v najstarších dobách? Článok je pokračovaním príspevkov Národopisného múzea v Liptovskom Hrádku o histórii mesta pri príležitosti 710. výročia prvej písomnej zmienky. V spolupráci s mestom Liptovský Hrádok prináša pohľad na výnimočnú kapitolu jeho minulosti.
„Vidiac citeľný nedostatok školených lesníkov, ako aj často, žiaľ, zanedbanosť a biede i neresti napospas vydané deti, prišiel Wiesner na myšlienku založiť školu, ktorou by sa odpomohlo obom zlám. Hoci bol tento ľudomil odkázaný iba na dary, dobrovoľné príspevky a príležitostné príjmy, napr. pokuty a vedľajšie dôchodky, podarilo sa mu vytrhnúť zo záhuby šesťdesiatsedem chovancov z najchudobnejšieho prostredia a vychovať z nich užitočných služobníkov v lesníctve.“ Takto opísal vznik prvej lesníckej školy v Uhorsku v Liptovskom Hrádku barón Alojz Medňanský vo svojej Malebnej ceste dolu Váhom. Už vtedy sa vedelo o význame tejto školy pre budúce generácie. V tomto článku sa dozviete jej najstaršie dejiny, ako fungovala a ako zanikla.
Počiatky lesníckeho školstva
V 18. storočí preniká do Habsburskej monarchie osvietenstvo a jeho myšlienky, ktoré vyústili do reformy školstva („Ratio educationis“) a zrušenia nevoľníctva. Nastáva postupná zmena ekonomiky z feudálneho na kapitalistický systém a s tým prichádza nárast produkcie baníckeho a hutníckeho priemyslu, ako základu ekonomiky štátu. Tento priemysel bol veľmi náročný na spotrebu dreva, čo malo za následok zvýšenú ťažbu dreva v lesoch. Vzhľadom na zastaralé spôsoby ťažby bez premyslených postupov, zvýšená ťažba dreva postupne viedla k devastácií lesov a prírody. Začal sa odrážať nedostatok kvalifikovaného lesného personálu, ktorý by usmerňoval ťažbu v lesoch, ale zabezpečil by aj starostlivosť o les po ukončení ťažby. Lesníctvo sa začalo vyučovať po prvýkrát na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici od roku 1770. Prednášalo sa však ako pomocná veda, najmä kvôli nedostatku vedeckého materiálu (spolu aj s baníctvom, ktoré tvorilo len časť banských vied).
Od vyučovania lesníctva na akadémii nebolo možné teda očakávať veľa. V roku 1791 prišiel prvý návrh založiť samostatnú lesnícku katedru na akadémii. Táto snaha však nevyšla. V roku 1792 vzišiel návrh Dominika Maka, profesora matematiky na univerzite v Budapešti, na založenie verejnej lesníckej školy. Jeho návrh sa však stretol len s vlažným prijatím vo vládnych kruhoch a bolo mu odporučené zostaviť lesnícku príručku, podľa ktorej by sa mohlo vyučovať priamo na budapeštianskej univerzite. Potreba lesníckeho personálu však bola vysoká. To vyústilo do založenia lesníckeho inštitútu v jednej z najviac lesnou ťažbou zaťažených oblastí, a to na Liptove, priamo v Liptovskom Hrádku.
Vznik lesníckej školy v Hrádku
Vznik samotného mesta Liptovský Hrádok (v tom čase osady Mravník) sa datuje v druhej polovici 17. storočia. Jej prvými obyvateľmi sa stali okrem úradníkov hrádockého panstva aj robotníci na vodnej píle, či v soľných meďných skladoch. Všetci mali deti, ktoré od začiatku 18. storočia pravdepodobne navštevovali ľudovú školu priamo v osade. Od roku 1768 sa tu datuje vznik prvého náukobehu pre výchovu lesníckeho personálu. Nie je známe ako fungoval, pravdepodobne ako večerná škola pre dospelých, prípadne ako doplnenie vzdelania pre žiakov školy. Údaje, ako dlho náukobeh pôsobil, sa nám ale nezachovali. Nie je známe ani to, či škola v Liptovskom Hrádku pôsobila kontinuálne, alebo či v priebehu dejín vznikala a znova zanikala. Pravdepodobnejšia je však druhá možnosť, že škola nebola stála, pretože v roku 1795 dokázateľne škola v Liptovskom Hrádku nebola.
V roku 1795 sa stáva lesným prefektom Likavsko-Hrádockého komorského panstva František Wiesner z Morgensternu, mimoriadne aktívny človek, ktorý si už zo svojich predchádzajúcich pôsobísk priniesol so sebou mnoho skúseností a úspechov. Keď prišiel do Liptovského Hrádku, všimol si, že viac ako 60 detí miestnych obyvateľov, ktoré žili v mestečku, sa nemalo kde vzdelávať. Preto bol z jeho iniciatívy do Liptovského Hrádku povolaný učiteľ Ján Juraj Grünwald, ktorý začal vyučovať v škole od 2. februára 1796. Škola bola umiestnená v dome Juraja Lichtnera za ročný poplatok 25 zlatých, a okrem všeobecnej náuky sa v nej vyučovali aj základy lesníckych vied. Vznikla ako svojpomocná škola – to znamená, že príspevky na jej fungovanie neprichádzali od štátu, ale od komorského panstva, rodičov detí, či iných dobrodincov. Pre potreby lesníckeho vzdelávania zostavil Wiesner „lesnícky katechizmus“ na základe dobovej odbornej literatúry. Keď v druhej polovici roka 1796 navštívil Liptovský Hrádok školský inšpektor, biskup Mandich z Banskej Bystrice, našiel tu, podľa jeho vlastných slov, malé, ale veľa sľubujúce lesnícke učilište. Tieto a iné pochvalné uznania využil Wiesner, aby sa 11. októbra 1796 obrátil na Uhorskú kráľovskú dvorskú komoru so žiadosťou o štátnu podporu pre školu – okrem nájmu bolo potrebné uhradiť 200 zlatý ročne pre učiteľa, výdavky na kúrenie, či bývanie učiteľa a štipendium pre chudobnejších študentov.
Stavba novej budovy
Ani nedostatok finančných prostriedkov, či váhavosť štátu v otázke podpory školy v Liptovskom Hrádku, neodradila Wiesnera v snahe o ďalší rozvoj školy. Uvedomoval si, že jedna miestnosť v malom súkromnom dome nie je dostačujúca pre toľkých študentov, keď sa ich počet mal naďalej zvyšovať. Nakoniec sa Wiesnerovi podarilo dosiahnuť aspoň to, že v roku 1798 Uhorská kráľovská dvorská komora schválila predložené plány stavby novej budovy pre školu, povolila jej stavbu a prisľúbila na tento účel štátnu podporu. Celkový rozpočet na stavbu školy bol 36 tisíc zlatých – z toho sa mala zaplatiť stavba vlastnej budovy, kúpa zariadenia školy, zriadenie ubytovania pre 11 žiakov zo vzdialenejších lesníckych miest, a zriadenie školského polesia v blízkosti školy. Komora však nemala dostatok peňazí na stavbu takýchto mimoriadnych rozmerov. Preto Wiesner vyhlásil zbierku na jej stavbu, ktorá prebiehala v roku 1799 a podarilo sa vyzbierať viac ako 32 tisíc zlatých. Prispievali zamestnanci panstva, obyvatelia mestečka a Liptova ako takého, miestna šľachta a ďalší. Stavba budovy s dvadsiatimi miestnosťami a dvoma učiteľskými bytmi trvala viac ako rok – dokončená bola na jeseň roku 1800. Učiť sa v nej začalo až 1. januára 1801. Budova bola naprojektovaná veľkoryso – poschodová, na prízemí sa nachádzala školská kuchyňa, miestnosti na samostatné štúdium, kancelárie a miestnosti 1. triedy a ďalšie miestnosti a na poschodí budovy sa nachádzala 2., 3. a 4. trieda, učebňa matematiky a geometrie, divadelná sála, sklad hudobných nástrojov a „Buch-handlung“ – sklad kníh alebo knižnica.
Organizácia školy
Hrádockú lesnícku školu, či, ako bola nazývaná v súdobom písomníctve – „Schola forestralis Theoretico-practica“, môžeme označiť v jej počiatkoch za školu triviálnu – bola ľudovou školou, v ktorej osnovách sa vyskytovali aj prvky, ktoré školská reforma „Ratio educationis“ určovala do osnov vyšších škôl. Bola akýmsi hybridom medzi ľudovou a vyššou školou súdobého gymnaziálneho typu. Riaditeľstvom školy bola komorská lesná prefektúra a v rokoch 1796 až 1808 bol riaditeľom školy František Wiesner. Klasifikácia žiakov sa diala každý mesiac s tým, že výsledky študentov boli dávané na vedomie riaditeľstvu školy spolu s upozornením na nedostatky jednotlivých žiakov. Štúdium na škole trvalo 4 roky, zatiaľ čo na bežných ľudových školách bolo štúdium trojročné. Dbalo sa aj na život učiteľstva – učitelia sa mali na prednášky svedomito pripravovať a v súkromnom živote mali ísť príkladom obyvateľstvu v mravnosti, svedomitosti či v usporiadanom osobnom živote. Vďaka poctivému dozoru a práci učiteľov bola škola v Liptovskom Hrádku povýšená v roku 1802 na hlavnú školu – „Schola Capitalis“ – v zmysle, že bola povýšená na úroveň okresných škôl vyššieho typu.
Školský systém
Z tohto obdobia sa nám zachoval aj podrobný učebný plán (pozn. rok 1803). Znel takto:
V prvej triede školy sa žiactvu prednášal celý malý katechizmus rímsko-katolíckeho náboženstva (základné tézy náboženstva), školské zákony a nariadenia, znalosť písma, písanie tlačeného a písaného písma a čítanie, a to v štyroch rečiach (slovensky, maďarsky, nemecky a latinsky), znalosť čísel a základné počítanie, krasopis a základy lesníctva (rozdelenie a pomenovanie stromov, základné lesnícke náuky).
V druhej triede sa žiaci dozvedeli viac o viere vo spasenie a o láske k blížnemu a sviatostiach z veľkého katolíckeho katechizmu, biblický dejepis s mravnými ponaučeniami, pokračovanie čítania v štyroch rečiach spomenutých vyššie, nemeckú a slovenskú ortografiu (gramatika a pravidlá spisovného jazyka), maďarský jazyk, latinský jazyk (deklinácie podstatných a prídavných mien, komparatíva prídavných mien a perfektum), matematické príklady a problémy, krasopis, prvý diel lesníctva a znalosť lesných drevín.
V tretej triede sa vyučoval celý veľký katolícky katechizmus, biblický dejepis a mravouka, čítanie v štyroch rečiach, ortografia v štyroch rečiach, nemecký jazyk (skloňovanie, slovotvorba a tvorba slovies), maďarský jazyk, rozširujúce štúdium latinčiny (deklinácie, komparácia, pronóminá, formovanie prídavných mien, konjugácie a ďalšie), z počtov celé čísla a zlomky, krasopis a kurzíva, písomná administratíva – odpisy úradných listín a podobne, z lesníctva druhý diel a ošetrovanie a správne pestovanie lesných stromov.
Vo štvrtej, záverečnej triede štúdia sa vyučoval celý veľký katechizmus, ortografia a cvičenia z nej v štyroch jazykoch, syntax štyroch jazykov, z počtov zložitejšie matematické úkony a percentuálne počty, účtovníctvo, rastlinopis a živočíchopis (s poznámkou, že tak „ako sú pre lesníctvo potrebné“), dejiny Uhorska v reči latinskej, a z lesníctva o akosti lesnej pôdy, podstatných vnútorných častiach dreva a pestovaní úžitkových drevín.
Celé, takýmto spôsobom rozvrhnuté učivo dopĺňala škola kreslenia – geometrie, kde sa žiaci učili rovnice, pomer, proporcie, využitie desatinných čísel, zlomkov a mocnín a odmocnín v geometrii a miery (počítanie s parížskou siahou), meranie diaľok a plôch, základy stavebníctva, polohopisu a kreslenia geometrických figúr. Ďalej bolo štúdium doplnené o hudbu a základy hry na hudobné nástroje (od notového zápisu po použitie v praktickej hudbe), samozrejme aj spev. Zaujímavosťou bola ženská škola – škola ženských zamestnaní, kde sa dievčatá učili všetky spôsoby pletenia (štrikovania, čipkovania), vyšívanie a zašívanie, šitie bielizne a bielizne. Pre chlapcov pracovníci vodných hrablí Ján Lojdl a Anton Vizauer mali pripravené zhotovovanie modelov vodných hrablí.
Zaujímavosťou školskej výučby na hrádockej „Schola Capitalis“ je vyučovanie v štyroch jazykoch – slovenčine, nemčine, maďarčine a latinčine – s dôrazom na vyučovanie slovenčiny a nemčiny. Nemčina bola v tomto období logická – hrádocké panstvo sa riadilo ešte staršími nariadeniami z čias Jozefa II., maďarčina bola povinná od konca 18. storočia a latinčina bola súčasťou klasického vzdelania. Ale slovenčina je veľmi špecifická a je na veľkú škodu, že sa nám nezachovala učebnica slovenčiny z tohto obdobia. Školu bežne navštevovali žiaci vo veku 7 – 19 rokov. Hoci nebolo potrebné mať predchádzajúce vzdelanie, dá sa predpokladať, že najmä študenti, ktorí nepochádzali z Hrádku, alebo jeho okolia, už mali dokončené predošlé vzdelanie a školu navštevovali najmä kvôli predmetom z lesníctva. Pre týchto bol zriadený osobitný lesnícky kurz trvajúci tri roky. Pre žiakov školy boli pripravené letné a zimné praktické cvičenia priamo v lesoch. Za práce tu vykonané boli zaplatení, peniaze, ktoré vygenerovali, išli do bratského lesníckeho fondu, z ktorého boli vydržiavaní chudobní študenti. Najväčší počet žiakov mala škola v roku 1806, kedy do jej lavíc zasadlo 150 žiakov naraz. V škole žiaci dostávali aj vojenskú výchovu – nosili predpísanú rovnošatu, mali vojenské hodnosti, a dokonca pestovali aj tradičný vojenský telocvik.
Zánik hrádockej školy
Hoci sa škole dostalo viac ráz ocenenia od cisára, dvorskej komory, uhorského snemu a ďalších, vysokopostavených úradov a osôb, predsa len nebola vôľa školu udržiavať dlhodobo. Viedenské akademické kruhy presadzovali lesnícke vzdelávanie na akademickej pôde univerzít a akadémií. Preto bol poverený v roku 1808 banský radca D. H. Wilkens založiť lesnícku katedru pri Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. Navyše, v rovnakom roku odišiel z Liptovského Hrádku zakladateľ školy František Wiesner do Bratislavy. Škola tým zostala bez svojho najhorlivejšieho podporovateľa. Komorské panstvo sa síce pokúšalo lesnícke štúdium na hrádockej škole udržať, ale bolo prevalcované tými, ktorí tvrdili, že lesnícka náuka sa dá osvojiť len na vyšších typoch škôl. Hrádocká lesnícka škola predstavovala na vtedajšie školské pomery hybrid ľudovej – základnej školy a vyššej odbornej školy, preto nespĺňala podmienky školskej reformy „Ratio educationis“. Najskôr v roku 1812 panovník nariadil školu ochudobniť o štvrtý ročník, aby sa tým zaradila medzi ľudové školy, ale ponechal možnosť vzdelávania lesníkov. Aj tá však postupne zanikala, kým nebola úplne zrušená v roku 1815. Nástupcom hrádockej „Schola capitalis“ sa stala lesnícka katedra pri Banskej akadémii v Banskej Štiavnici. V Liptovskom Hrádku zostávala už len obyčajná ľudová škola bez možnosti vzdelávania v oblasti lesníckych vied. V Uhorsku sa preto na dlhý čas zastavil rozvoj nižšieho lesníckeho školstva. To sa znovu objavilo v našich dejinách až v druhej polovici 19. storočia, v Hrádku od roku 1886, kedy na príkaz uhorskej vlády zakladá vzdelaní lesník Rudolf Benkő dvojročnú Horársku školu.
V roku 710. výročia prvej písomnej zmienky o meste Liptovský Hrádok zároveň jubiluje aj hrádocká lesnícka škola. Aj táto významná oslávenkyňa teda zaujme a odprezentuje svoju minulosť návštevníkom výstavy „Naše mesto v čase“, ktorá bude umiestnená v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku od polovice júla 2026. Zastúpená bude fotografickým materiálom a zbierkovými predmetmi, ktoré múzeu venovala v priebehu svojich dejín.
Autor: kurátor Mgr. Roman Brezina
ZDROJE:
BARTÁK, Július. Vývin lesníckeho školstva na Slovensku v rámci lesohospodárskych pomerov. Prešov 1942.
CHOMA, Branislav. Hornoliptovský panteón. Liptovský Hrádok 2003.
VÍTEK, Peter – CHURÝ, Slavko – ŠUBA, Andrej. Z minulosti Liptovského Hrádku. Liptovský Mikuláš 2006.
ŽELEZNÍK, Peter. 190 rokov lesníckeho školstva v Liptovskom Hrádku. In LAUČÍK, Ivan (zost.). Lesnícka škola v Liptovskom Hrádku – 190 ročná. Liptovský Mikuláš 1986.
Mohlo by Vás zaujímať: POKLAD V SUTINÁCH LIKAVY: ODBORNÍKOM POMÔŽE PRI REKONŠTRUKCII HISTORICKÝCH OKIEN
KEĎ KOSTOL OHROZILA VODA, DOBA HO NENECHALA ZMIZNÚŤ
MASAKER ŽIDOVSKÝCH ODBOJÁROV NA ČERVENEJ STRAŠÍ DODNES
